Post by Vera Brittain on Feb 19, 2017 15:40:46 GMT
Meno a Priezvisko: Vera Lucy Brittain
Vek: 144
Rodina:
Richard Brittain - otec, mŕtvy; popravený
Rosalie Brittain - matka, mŕtva; zomrela na Titanicu
Richard Peter Brittain - starší brat, mŕtvy; zomrel v I. sv. vojne na fronte
Leonard Robert Brittain - mladší brat, mŕtvy; zomrel v I. sv. vojne na fronte
Roland Leighton - snúbenec, mŕtvy; zomrel v I. sv. vojne na fronte
Otto von Harenfertner - manžel, mŕtvy; zomrel na starobu
Adele von Harenferter - dcéra, mŕtva; zomrela na chorobu
Tomas von Harenferter - syn, mŕtva; zomrel na chorobu
Ester von Harenferter - dcéra, mŕtva; zabitá
Annamarie von Harenferter - dcéra, mŕtva; zabitá
Kurt von Harenferter - syn, mŕtvy; zabitý
Francz von Harenferter - syn, mŕtvy; zabitý
Dragunov Vasil - milenec, nezvestný
Národnosť: britka
FC + fotka: Alicia Vikander
Vzhľad:
Vera je žena, na prvý pohľad veľmi krehká, útla mladá dáma, ktorá by sa ako správaním a výzorom zasekla v medzivojnovom čase. Je nižšieho vzrastu (160 cm) a postavu má podľa nej presne takú, akú má mladá dáma mať. Nie príliš chudú, ale ani pevnú. Má pekné ženské krivky, ktorými dokáže očariť každého mladého muža. K takej postave nemôže samozrejme chýbať ani mladá, nežná tvár s jemnými ženskými črtami. Oči má plné nevinnosti, občas i strachu a neistoty. Držanie tela, tak isto ako chôdzu a vlastne celú svoju povahu má dokonalú. Jej chôdza pripomína vznášajúcu labuť a každá jej gestikulácia pôsobí jemne, žensky. Svoje gaštanové vlasy neustavične v rôznych účesov z minulého tisícročia, tak isto ako oblečenie, ktoré by nikdy nemenila. Často ju môžu charakterizovať šaty, ktoré boli v móde vo vyššej spoločnosti v období 1890 - 1940, nemôže k tomu samozrejme chýbať ani účes, klobúk a rukavičky. Oblieka sa tak nie len keď opúšťa svoj domov, ale i keď sa nachádza na svojom sídle, kde žije. Pre každého má schovaný slušný úsmev.
Povaha:
"Slušné správanie je tak mizivé, že ho v dnešnej dobe považujú za nevhodný flirt." - slečna grófka Vera Brittain.
V modernom svete by sa len ťažko hľadala taká povaha, akú má slečna grófka Vera Brittainová. Tým, že pochádza z váženej grófskej rodiny, má aj takú výchovu, ktorú si napriek dlhovekosti a časom ktoré zažila vždy dodržiavala do poslednej botky. Možno i to dopomohlo k tomu, aby prežila všetky tie hrôzy, ktoré ju postrehli. Je ako vybrúsený, dokonalý diamant, ktorý treba postaviť doprostred spoločnosti, aby ju každý obdivoval a mal za vzor. Neslušné správanie vo svojom domove nikdy netolerovala a sama sa k takému správaniu nikdy neznižovala. Človek ju nikdy nevidel na verejnosti / v spoločnosti kričať, plakať, nahlas sa smiať či rozprávať nevhodne. Už len tón jej hlasu znie často slušne, úctivo a miestami formálne. Voči sebe ale i voči iným si vyžaduje vždy úctu a rešpekt. Samozrejme tú úctu a rešpekt voči iným má aj ona. Tým, že je stále slušná a snaží byť aj milá, nápomocná, z nej majú občas ľudia pocit, že sa snaží s mužmi flirtovať. Niekedy však jej formálnosť a vážnosť môže pôsobiť naškrobene a snobsky, avšak každý kto sa vyzná v etikete a bontónu vyššej spoločnosti vie, že ona iba dodržiava isté spoločenské pravidlá a zvyklosti.
Napriek všetkému, čím si prežila, nezostala vyslovene zatŕpknutá proti spoločnosti. Chodí do nej, často vyhľadáva aj rôzne spoločenské udalosti (výstavy, plesy, kultúrne podujatia atď), ale miestami je schopná celkovo sa uzatvoriť do seba. Tým, že už pochovala vo svojom živote príliš veľa ľudí, nemá snahu nadväzovať intímnejší kontakt. Má rada jemné, ženské veci tak že ak ju chce niekto potešiť, menšia romantika v podobe kytice kvetov, príjemná prechádzka alebo dokonca báseň ju dokáže potešiť, aj keď si to nechce priznať a nedáva to príliš najavo. Tým, že uznáva skôr takéto hodnoti, je nesmierne obtiažne získať si ju.
Uvedomuje si, že sa celý svet zmenil a je moderný, ale ten svoj starý nie je ochotná opustiť, keď že moderný sa jej zdá príliš uponáhaný, zlý a "špinavý". Obľubuje počúvanie kabaretných spevákov zo starého gramofónu, rada hrá na klavíry alebo chodí na prechádzku po svojom panstve. Občas maľuje a zbiera ako historické, tak aj umelecké diela. Vďaka svojej pôsobnosti má kontakty v naozaj vysokých kruhoch.
História:
1896 - 1911
Narodila sa jednej veľmi váženej a bohatej Britskej rodiny, ktorý boli dobrými priateľmi s Britskou kráľovskou rodinou. Vera bola vysnívané dieťa jej rodičov - hlavne matky. Mala predstavovať všetko krásne a nádherné čo v tej dobe žena dokázala predstaviť. Rodičia už od jej narodenia sa snažili o to, aby dostala čo najlepšiu výchovu a tak už ako 15 ročná plynulo francúzsky, nemecky a taliansky a rusky. Zúčastňovala sa pravidelne spoločenských udalostí vyššej triedy a každoročne bola so svojou rodinou pozývaná do kráľovského paláca na Vianočný ples a Maškarný bál. Mala veľa nápadníkov, ale ona o mužoch a manželskom živote nechcela ani počuť. Vždy sa snažila čo najviac študovať, lebo chcela ísť na slávny Oxford, kde študoval aj jej starší brat. Rodičia o tom nechceli ani počuť, preto aby zamestnali jej myšlienky musela Vera chodiť pravidelne na hodiny klavíra, umeleckej maľby, spoločenského tanca, balet, husle, spev a samozrejme učiť sa spoločenský bontón. Svojim rodičom nikdy nevzdorovala, pretože sa to nepatrilo.
1912
V krajine sa začalo šuškať o svetovej vojne. Ľudia mali pred niečim takým samozrejme strach, rovnako ako jej rodina. Preto otec nechal rozkázať, aby sa Vera i jej matka Rosalie urýchlene dostali do Ameriky, aby tak ženy unikli možnej vojne, ktorá ťukala na dvere. Otec a jej bratia mali ako správny patrioti ostať v Anglicku, aby mohli brániť svoju krajinu. Preto dostali dva lístky na známy zaoceánsky parník Titanic, ktorá vyplávala z Liverpoolu. V osudnú noc, 15. apríla 1912, keď sa loď potopila po zrážke s ľadovcom, jej matka zahynula na lodi, lebo sa včas nedokázala dostať k záchranným člnom. Vera do dnes netuší, ako je to možné, keď že ona i jej matka mali na lodi prvú triedu a pri evakuácií lode mali nastúpiť do záchranných člnov medzi prvými.
1912 - 1913
Po smrti matky sa Vera napokon vrátila do rodného Anglicka, aby sa mohla postarať o svojho brata i otca. Ich rodinný majetok ani vplyv nebol o nič menší ako predtým. Ba čo viac, tým že hrozila vojna, jej otec sa chopil šance a otvoril si niekoľko tovární na výrobu zbraní a nábojov, aby tak mohol adekvátne podporovať svoju krajinu. Vera bola vždy pacifistka a preto neverila, že by mohla nejaká vojna vypuknúť. Preto sa vrátila do svojho starého života, počas ktorého sa zoznámila s mladým študentom Oxfordu, Rolandom Leightonom, s ktorým sa na začiatku vzťahu veľmi nemali v láske, ale tá nakoniec i tak prišla a zamilovali sa do seba. Vera sa nakoniec na vysnívanú univerzitu dostala a tak dúfala, že ju môže navštevovať ako so svojimi bratmi, tak aj s jej láskou Rolandom.
1914 - 1918
Nakoniec prvá svetová vojna vypukla a samozrejme že všetci mladý chlapci sa snažili čo najskôr hlásiť na front, aby mohli chrániť svoju milovanú krajinu. Jej otec nie len že rozšíril fabriky na výrobu zbraní, ale ponúkol aj svoj pozemok britskej kráľovskej rodiny, aby tam mohli cvičiť nových kráľovských kavalierov (vojenských jazdcov). Na front sa pridali obaja jej mladší bratia, dokonca aj Roland, s ktorým bola do vtedy už zasnúbená. Avšak vojna nebýva nikdy krátka a ani milostivá a preto prišla ako o svojich bratov, tak aj o svojho milovaného Rolanda. Do dnes tvrdý a vie, že nikdy vo svojom živote nebola do nikoho tak zamilovaná, ako práve doňho. A zrejme nikdy ani nebude, pretože k Rolandovi prechováva do dnes skutočnú a čistú, pravú lásku. Kvôli tomu ju jeho strata stále bolí, akoby bola čerstvá a preto o ňom ani nerozpráva. Po ich smrti pochopila, že aj ona musí nejakým spôsobom prispieť krajine. Opustila Oxford kde dovtedy študovala a pridala sa k sestrám Červeného krížu s ktorými chodila ošetrovať zranených vojakov. Až na fronte pochopila, že všetci ľudia sú si rovný a nikto nie je horší ako ten druhý. Zranený nemecký vojak rovnako túži na smrteľnej lóži po objatí svojej milovanej ženy, ako ten britský.
1919 - 1939
Jej otca napriek tomu, že obaja jeho synovia bojovali na fronte pod Britskou vlajkou a patrili do kráľovskej armády, bol popravený za údajnú zradu vlasti. Zistilo sa totiž, že v jeho fabrikách sabotovali zbrane i náboje, tak že na fronte neboli funkčné. Šepká sa, že za tým stoja nemecký špióni, ale dôkazy hovorili proti nemu a preto bol postavený k múru a oficiálne zastrelený. Vera kvôli vojne stratila celú svoju rodinu i snúbenca a veľmi ťažko sa z toho spamätávala. Pridala sa k patriotom a feministkám. Chodila na rôzne protesty a snažila sa o rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami. V tom čase sa horlivo angažovala nie len v literatúre (vydala niekoľko knižných spomienok na vojnu), ale vyvíjala veľkú snahu o to, aby sa na vojnu nikdy nezabudlo. Pomáhala vytvoriť niekoľko pamiatok padlým vojakom, dokonca použila časť rodinného majetku na to, aby sa otvorilo niekoľko múzeí, ktorý ukazujú "odvrátenú stranu" ľudskej tváre - hrôzy, ktoré priniesla vojna. Jedno takéto múzeum otvorila v Londýne pod názvom Dom teroru. Počas svojho pôsobenia po svete sa zoznámila s mladým nemcom Otto von Harenferterom, s ktorým sa zosobášila. Na Rolanda stále nezabúdala a patrilo mu celé jej srdce, lenže ako žena nemohla ostať bez mužskej ochrany.
1939 - 1945
Vo svete sa rozpútala druhá svetová vojna a preto musela Vera svoje aktivity na čas zastaviť a stiahnuť sa späť do Anglicka. Tam samozrejme vyvíjala všetku snahu o to, aby mala vojna čo naj miernejší dopad na britských ľudí. Aj keď mala manžela nemca, ten žil s ňou v Anglicku a na veľkom panstve kde spolu žili (v zámku Veriných rodičov), otvorili azyl pre chudobné matky s deťmi, ktoré prišli o svojich mužov počas druhej svetovej vojny.
Pozadie:
Vera netušila, že jej manžel Otto pracuje pre Hydru a robí pre nich špióna. Jeho pretvárka bola natoľko dokonalá, že sa vďaka Veriným kontaktom dostal k rôznym tajnejším informáciám, ktoré prostredkoval Hydre a aj vďaka tomu sa Britom v niektorých tajných akciách príliš nedarilo. Dokonca sa dostal aj do S.H.I.E.L.D.-u. Tým, že zámok má mnoho neobjavených a starých tajných miestností, ani netuší o tom, že všetky tieto tajné informácie ktoré Otto ukradol, schoval práve tam, keď kvôli opatrnosti nemal vždy čas poslať ich.
1945 - 2000
Vera s Ottom mali spolu veľa krásnych detí, ale nie všetky sa dožili dospelého veku. Po vojne sa postupne ich azyl vyprázdňoval. Hlavne po epidémií, ktorá sa tam rozmohla a zomrelo tam nemálo žien i detí, vrátane dvoch Veriných vlastných detí. Čo sa týka aktivity ohľadom múzeií ani náhodou nepovolila. Časť jej múzea Dom Teroru v Londýne venovala prvej a druhú časť venovala druhej svetovej vojne. Takéto múzeum postupne otvorila v Paríži, Viedni a Budapešti. Jej manžel Otto s ktorým prežila krásny život zomrel na starobu (vo veku 102 rokov), pri čom Vera vyzerala stále tak krásne a mlado, ako v deň jej 18tich narodenín.
2000 - 2040
Po smrti svojho muža jej ostali už len deti, ktoré sa odsťahovali do celého sveta a tak opustili svoju matku. Niektoré z jej detí boli tiež mutanti a kvôli ich prenasledovaniu Ester a Annamarie boli zavraždené v Singapure. Vera do dnes netuší, že boli členkami tajnej organizácií S.H.I.E.L.D. a boli tam vyslané na misiu. Zvyšok jej detí zomrelo v druhej vojne Civil War. Zaprisahala sa, že už nikdy žiadne deti mať nebude, ba dokonca ani rodinu, lebo väčšina jej rodiny zomrelo vďaka vojnám. Pár rokov po smrti jej detí sa u nej objavil jeden milý mladý Rus - Dragunov. Na začiatku bola voči nemu veľmi neprístupná, avšak Dragunov si dokázal natoľko získať jej dôveru, že sa nakoniec stali milencami. Po takmer ročnom vzťahu však zmizol z jej života a netuší kde sa práve nachádza a či vôbec žije.
Pozadie:
Dragunov bol vyslaný tajnou Ruskou organizáciou, aby sa dostal k informáciám zo S.H.I.E.L.D., ktoré boli v jej zámku stále ukryté. Tým, že tie informácie nedokázal nájsť, Rusy ho nechali zlikvidovať kvôli jeho neschopnosti.
Súčasnosť:
Vera pôsobí po celom svete. Vlastný niekoľko veľkých a známych múzeí nie len v Londýne, ale aj v iných metropoliach po celom svete. Dokonca Dom Teroru prednedávnom otvorila aj v New Yorku, Washingtone, San Diegu a v Kalifornií. Po veľmi dobrom ohlase v Európe chcela, aby bol dostupnejší aj ľuďom v zámorí. Vlastný niekoľko umeleckých galérií a venuje sa histórií, aj keď ju sama nikde neučí. Často sa s ňou snažia skontaktovať ľudia, aby s ňou urobili dokument či rozhovor, ale voči istým veciam je stále nedostupná a nedôverčivá.
Ak necestuje, tak väčšinu času trávi na svojom panstve, ktoré má v priemere päť kilometrov, vrámci čoho vlastní bujarý les, jazero s prípojnou riekou, lúky a pastviny. Chová tam tak tiež lesnú zver, na ktorú občas chodieva poľovať. Jej zámok v ktorom žije je v barokovom štýle a zámok tam stojí už niekoľko storočí. Je postavený na základoch rímskych kúpeľov, ktoré sa stále svojim spôsobom nachádzajú v podzemných častiach. Nefunguje tam signál na mobil a nemá ani wifi. Ak sa s ňou chcú ľudia spojiť, musia jej napísať list, prísť osobne alebo zavolať na pevnú linku. Nemá v láske moderné veci, tak že televízor, počítač či mobil by sa u nej hľadal len veľmi ťažko. Je však veľmi vzdelaná a stále informovaná o tom, čo sa deje vo svete. Za svojim zámkom má krásne záhrady a stajne. O celý areál sa stará personál vo veľmi nízkom počte, ktoré na panstve žije.
Schopnosti:
Nemá žiadne výnimočné schopnosti až na to, že od svojich 18tich narodenín prestala biologicky starnúť. To neznamená, že jej choroby a iné zranenia nemôžu ublížiť, či dokonca priviesť smrť. V tomto ohľade je rovnaká ako ktorýkoľvek bežný človek. Je registrovaná mutantka.
Dovednosti:
- má bohaté znalosti histórie
- plynulo ovláda: francúzština, ruština, španielčina, japončina, nemčina, taliančina, portugalčina, čínština, maďarčina, čeština
- veľmi dobre hrá na klavíri, piáne a husliach
- krásne maľuje
- jazdí na koni
- vie strieľať z loveckej pušky (staršieho modelu)
- ovláda všetky spoločenské tance a bontón
- vďaka tomu že sa stále pohybovala vo vysokej spoločnosti, dokáže odhaliť keď jej niekto klame alebo sa ju snaží zavádzať
Vek: 144
Rodina:
Richard Brittain - otec, mŕtvy; popravený
Rosalie Brittain - matka, mŕtva; zomrela na Titanicu
Richard Peter Brittain - starší brat, mŕtvy; zomrel v I. sv. vojne na fronte
Leonard Robert Brittain - mladší brat, mŕtvy; zomrel v I. sv. vojne na fronte
Roland Leighton - snúbenec, mŕtvy; zomrel v I. sv. vojne na fronte
Otto von Harenfertner - manžel, mŕtvy; zomrel na starobu
Adele von Harenferter - dcéra, mŕtva; zomrela na chorobu
Tomas von Harenferter - syn, mŕtva; zomrel na chorobu
Ester von Harenferter - dcéra, mŕtva; zabitá
Annamarie von Harenferter - dcéra, mŕtva; zabitá
Kurt von Harenferter - syn, mŕtvy; zabitý
Francz von Harenferter - syn, mŕtvy; zabitý
Dragunov Vasil - milenec, nezvestný
Národnosť: britka
FC + fotka: Alicia Vikander
Vzhľad:
Vera je žena, na prvý pohľad veľmi krehká, útla mladá dáma, ktorá by sa ako správaním a výzorom zasekla v medzivojnovom čase. Je nižšieho vzrastu (160 cm) a postavu má podľa nej presne takú, akú má mladá dáma mať. Nie príliš chudú, ale ani pevnú. Má pekné ženské krivky, ktorými dokáže očariť každého mladého muža. K takej postave nemôže samozrejme chýbať ani mladá, nežná tvár s jemnými ženskými črtami. Oči má plné nevinnosti, občas i strachu a neistoty. Držanie tela, tak isto ako chôdzu a vlastne celú svoju povahu má dokonalú. Jej chôdza pripomína vznášajúcu labuť a každá jej gestikulácia pôsobí jemne, žensky. Svoje gaštanové vlasy neustavične v rôznych účesov z minulého tisícročia, tak isto ako oblečenie, ktoré by nikdy nemenila. Často ju môžu charakterizovať šaty, ktoré boli v móde vo vyššej spoločnosti v období 1890 - 1940, nemôže k tomu samozrejme chýbať ani účes, klobúk a rukavičky. Oblieka sa tak nie len keď opúšťa svoj domov, ale i keď sa nachádza na svojom sídle, kde žije. Pre každého má schovaný slušný úsmev.
Povaha:
"Slušné správanie je tak mizivé, že ho v dnešnej dobe považujú za nevhodný flirt." - slečna grófka Vera Brittain.
V modernom svete by sa len ťažko hľadala taká povaha, akú má slečna grófka Vera Brittainová. Tým, že pochádza z váženej grófskej rodiny, má aj takú výchovu, ktorú si napriek dlhovekosti a časom ktoré zažila vždy dodržiavala do poslednej botky. Možno i to dopomohlo k tomu, aby prežila všetky tie hrôzy, ktoré ju postrehli. Je ako vybrúsený, dokonalý diamant, ktorý treba postaviť doprostred spoločnosti, aby ju každý obdivoval a mal za vzor. Neslušné správanie vo svojom domove nikdy netolerovala a sama sa k takému správaniu nikdy neznižovala. Človek ju nikdy nevidel na verejnosti / v spoločnosti kričať, plakať, nahlas sa smiať či rozprávať nevhodne. Už len tón jej hlasu znie často slušne, úctivo a miestami formálne. Voči sebe ale i voči iným si vyžaduje vždy úctu a rešpekt. Samozrejme tú úctu a rešpekt voči iným má aj ona. Tým, že je stále slušná a snaží byť aj milá, nápomocná, z nej majú občas ľudia pocit, že sa snaží s mužmi flirtovať. Niekedy však jej formálnosť a vážnosť môže pôsobiť naškrobene a snobsky, avšak každý kto sa vyzná v etikete a bontónu vyššej spoločnosti vie, že ona iba dodržiava isté spoločenské pravidlá a zvyklosti.
Napriek všetkému, čím si prežila, nezostala vyslovene zatŕpknutá proti spoločnosti. Chodí do nej, často vyhľadáva aj rôzne spoločenské udalosti (výstavy, plesy, kultúrne podujatia atď), ale miestami je schopná celkovo sa uzatvoriť do seba. Tým, že už pochovala vo svojom živote príliš veľa ľudí, nemá snahu nadväzovať intímnejší kontakt. Má rada jemné, ženské veci tak že ak ju chce niekto potešiť, menšia romantika v podobe kytice kvetov, príjemná prechádzka alebo dokonca báseň ju dokáže potešiť, aj keď si to nechce priznať a nedáva to príliš najavo. Tým, že uznáva skôr takéto hodnoti, je nesmierne obtiažne získať si ju.
Uvedomuje si, že sa celý svet zmenil a je moderný, ale ten svoj starý nie je ochotná opustiť, keď že moderný sa jej zdá príliš uponáhaný, zlý a "špinavý". Obľubuje počúvanie kabaretných spevákov zo starého gramofónu, rada hrá na klavíry alebo chodí na prechádzku po svojom panstve. Občas maľuje a zbiera ako historické, tak aj umelecké diela. Vďaka svojej pôsobnosti má kontakty v naozaj vysokých kruhoch.
História:
1896 - 1911
Narodila sa jednej veľmi váženej a bohatej Britskej rodiny, ktorý boli dobrými priateľmi s Britskou kráľovskou rodinou. Vera bola vysnívané dieťa jej rodičov - hlavne matky. Mala predstavovať všetko krásne a nádherné čo v tej dobe žena dokázala predstaviť. Rodičia už od jej narodenia sa snažili o to, aby dostala čo najlepšiu výchovu a tak už ako 15 ročná plynulo francúzsky, nemecky a taliansky a rusky. Zúčastňovala sa pravidelne spoločenských udalostí vyššej triedy a každoročne bola so svojou rodinou pozývaná do kráľovského paláca na Vianočný ples a Maškarný bál. Mala veľa nápadníkov, ale ona o mužoch a manželskom živote nechcela ani počuť. Vždy sa snažila čo najviac študovať, lebo chcela ísť na slávny Oxford, kde študoval aj jej starší brat. Rodičia o tom nechceli ani počuť, preto aby zamestnali jej myšlienky musela Vera chodiť pravidelne na hodiny klavíra, umeleckej maľby, spoločenského tanca, balet, husle, spev a samozrejme učiť sa spoločenský bontón. Svojim rodičom nikdy nevzdorovala, pretože sa to nepatrilo.
1912
V krajine sa začalo šuškať o svetovej vojne. Ľudia mali pred niečim takým samozrejme strach, rovnako ako jej rodina. Preto otec nechal rozkázať, aby sa Vera i jej matka Rosalie urýchlene dostali do Ameriky, aby tak ženy unikli možnej vojne, ktorá ťukala na dvere. Otec a jej bratia mali ako správny patrioti ostať v Anglicku, aby mohli brániť svoju krajinu. Preto dostali dva lístky na známy zaoceánsky parník Titanic, ktorá vyplávala z Liverpoolu. V osudnú noc, 15. apríla 1912, keď sa loď potopila po zrážke s ľadovcom, jej matka zahynula na lodi, lebo sa včas nedokázala dostať k záchranným člnom. Vera do dnes netuší, ako je to možné, keď že ona i jej matka mali na lodi prvú triedu a pri evakuácií lode mali nastúpiť do záchranných člnov medzi prvými.
1912 - 1913
Po smrti matky sa Vera napokon vrátila do rodného Anglicka, aby sa mohla postarať o svojho brata i otca. Ich rodinný majetok ani vplyv nebol o nič menší ako predtým. Ba čo viac, tým že hrozila vojna, jej otec sa chopil šance a otvoril si niekoľko tovární na výrobu zbraní a nábojov, aby tak mohol adekvátne podporovať svoju krajinu. Vera bola vždy pacifistka a preto neverila, že by mohla nejaká vojna vypuknúť. Preto sa vrátila do svojho starého života, počas ktorého sa zoznámila s mladým študentom Oxfordu, Rolandom Leightonom, s ktorým sa na začiatku vzťahu veľmi nemali v láske, ale tá nakoniec i tak prišla a zamilovali sa do seba. Vera sa nakoniec na vysnívanú univerzitu dostala a tak dúfala, že ju môže navštevovať ako so svojimi bratmi, tak aj s jej láskou Rolandom.
1914 - 1918
Nakoniec prvá svetová vojna vypukla a samozrejme že všetci mladý chlapci sa snažili čo najskôr hlásiť na front, aby mohli chrániť svoju milovanú krajinu. Jej otec nie len že rozšíril fabriky na výrobu zbraní, ale ponúkol aj svoj pozemok britskej kráľovskej rodiny, aby tam mohli cvičiť nových kráľovských kavalierov (vojenských jazdcov). Na front sa pridali obaja jej mladší bratia, dokonca aj Roland, s ktorým bola do vtedy už zasnúbená. Avšak vojna nebýva nikdy krátka a ani milostivá a preto prišla ako o svojich bratov, tak aj o svojho milovaného Rolanda. Do dnes tvrdý a vie, že nikdy vo svojom živote nebola do nikoho tak zamilovaná, ako práve doňho. A zrejme nikdy ani nebude, pretože k Rolandovi prechováva do dnes skutočnú a čistú, pravú lásku. Kvôli tomu ju jeho strata stále bolí, akoby bola čerstvá a preto o ňom ani nerozpráva. Po ich smrti pochopila, že aj ona musí nejakým spôsobom prispieť krajine. Opustila Oxford kde dovtedy študovala a pridala sa k sestrám Červeného krížu s ktorými chodila ošetrovať zranených vojakov. Až na fronte pochopila, že všetci ľudia sú si rovný a nikto nie je horší ako ten druhý. Zranený nemecký vojak rovnako túži na smrteľnej lóži po objatí svojej milovanej ženy, ako ten britský.
1919 - 1939
Jej otca napriek tomu, že obaja jeho synovia bojovali na fronte pod Britskou vlajkou a patrili do kráľovskej armády, bol popravený za údajnú zradu vlasti. Zistilo sa totiž, že v jeho fabrikách sabotovali zbrane i náboje, tak že na fronte neboli funkčné. Šepká sa, že za tým stoja nemecký špióni, ale dôkazy hovorili proti nemu a preto bol postavený k múru a oficiálne zastrelený. Vera kvôli vojne stratila celú svoju rodinu i snúbenca a veľmi ťažko sa z toho spamätávala. Pridala sa k patriotom a feministkám. Chodila na rôzne protesty a snažila sa o rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami. V tom čase sa horlivo angažovala nie len v literatúre (vydala niekoľko knižných spomienok na vojnu), ale vyvíjala veľkú snahu o to, aby sa na vojnu nikdy nezabudlo. Pomáhala vytvoriť niekoľko pamiatok padlým vojakom, dokonca použila časť rodinného majetku na to, aby sa otvorilo niekoľko múzeí, ktorý ukazujú "odvrátenú stranu" ľudskej tváre - hrôzy, ktoré priniesla vojna. Jedno takéto múzeum otvorila v Londýne pod názvom Dom teroru. Počas svojho pôsobenia po svete sa zoznámila s mladým nemcom Otto von Harenferterom, s ktorým sa zosobášila. Na Rolanda stále nezabúdala a patrilo mu celé jej srdce, lenže ako žena nemohla ostať bez mužskej ochrany.
1939 - 1945
Vo svete sa rozpútala druhá svetová vojna a preto musela Vera svoje aktivity na čas zastaviť a stiahnuť sa späť do Anglicka. Tam samozrejme vyvíjala všetku snahu o to, aby mala vojna čo naj miernejší dopad na britských ľudí. Aj keď mala manžela nemca, ten žil s ňou v Anglicku a na veľkom panstve kde spolu žili (v zámku Veriných rodičov), otvorili azyl pre chudobné matky s deťmi, ktoré prišli o svojich mužov počas druhej svetovej vojny.
Pozadie:
Vera netušila, že jej manžel Otto pracuje pre Hydru a robí pre nich špióna. Jeho pretvárka bola natoľko dokonalá, že sa vďaka Veriným kontaktom dostal k rôznym tajnejším informáciám, ktoré prostredkoval Hydre a aj vďaka tomu sa Britom v niektorých tajných akciách príliš nedarilo. Dokonca sa dostal aj do S.H.I.E.L.D.-u. Tým, že zámok má mnoho neobjavených a starých tajných miestností, ani netuší o tom, že všetky tieto tajné informácie ktoré Otto ukradol, schoval práve tam, keď kvôli opatrnosti nemal vždy čas poslať ich.
1945 - 2000
Vera s Ottom mali spolu veľa krásnych detí, ale nie všetky sa dožili dospelého veku. Po vojne sa postupne ich azyl vyprázdňoval. Hlavne po epidémií, ktorá sa tam rozmohla a zomrelo tam nemálo žien i detí, vrátane dvoch Veriných vlastných detí. Čo sa týka aktivity ohľadom múzeií ani náhodou nepovolila. Časť jej múzea Dom Teroru v Londýne venovala prvej a druhú časť venovala druhej svetovej vojne. Takéto múzeum postupne otvorila v Paríži, Viedni a Budapešti. Jej manžel Otto s ktorým prežila krásny život zomrel na starobu (vo veku 102 rokov), pri čom Vera vyzerala stále tak krásne a mlado, ako v deň jej 18tich narodenín.
2000 - 2040
Po smrti svojho muža jej ostali už len deti, ktoré sa odsťahovali do celého sveta a tak opustili svoju matku. Niektoré z jej detí boli tiež mutanti a kvôli ich prenasledovaniu Ester a Annamarie boli zavraždené v Singapure. Vera do dnes netuší, že boli členkami tajnej organizácií S.H.I.E.L.D. a boli tam vyslané na misiu. Zvyšok jej detí zomrelo v druhej vojne Civil War. Zaprisahala sa, že už nikdy žiadne deti mať nebude, ba dokonca ani rodinu, lebo väčšina jej rodiny zomrelo vďaka vojnám. Pár rokov po smrti jej detí sa u nej objavil jeden milý mladý Rus - Dragunov. Na začiatku bola voči nemu veľmi neprístupná, avšak Dragunov si dokázal natoľko získať jej dôveru, že sa nakoniec stali milencami. Po takmer ročnom vzťahu však zmizol z jej života a netuší kde sa práve nachádza a či vôbec žije.
Pozadie:
Dragunov bol vyslaný tajnou Ruskou organizáciou, aby sa dostal k informáciám zo S.H.I.E.L.D., ktoré boli v jej zámku stále ukryté. Tým, že tie informácie nedokázal nájsť, Rusy ho nechali zlikvidovať kvôli jeho neschopnosti.
Súčasnosť:
Vera pôsobí po celom svete. Vlastný niekoľko veľkých a známych múzeí nie len v Londýne, ale aj v iných metropoliach po celom svete. Dokonca Dom Teroru prednedávnom otvorila aj v New Yorku, Washingtone, San Diegu a v Kalifornií. Po veľmi dobrom ohlase v Európe chcela, aby bol dostupnejší aj ľuďom v zámorí. Vlastný niekoľko umeleckých galérií a venuje sa histórií, aj keď ju sama nikde neučí. Často sa s ňou snažia skontaktovať ľudia, aby s ňou urobili dokument či rozhovor, ale voči istým veciam je stále nedostupná a nedôverčivá.
Ak necestuje, tak väčšinu času trávi na svojom panstve, ktoré má v priemere päť kilometrov, vrámci čoho vlastní bujarý les, jazero s prípojnou riekou, lúky a pastviny. Chová tam tak tiež lesnú zver, na ktorú občas chodieva poľovať. Jej zámok v ktorom žije je v barokovom štýle a zámok tam stojí už niekoľko storočí. Je postavený na základoch rímskych kúpeľov, ktoré sa stále svojim spôsobom nachádzajú v podzemných častiach. Nefunguje tam signál na mobil a nemá ani wifi. Ak sa s ňou chcú ľudia spojiť, musia jej napísať list, prísť osobne alebo zavolať na pevnú linku. Nemá v láske moderné veci, tak že televízor, počítač či mobil by sa u nej hľadal len veľmi ťažko. Je však veľmi vzdelaná a stále informovaná o tom, čo sa deje vo svete. Za svojim zámkom má krásne záhrady a stajne. O celý areál sa stará personál vo veľmi nízkom počte, ktoré na panstve žije.
Schopnosti:
Nemá žiadne výnimočné schopnosti až na to, že od svojich 18tich narodenín prestala biologicky starnúť. To neznamená, že jej choroby a iné zranenia nemôžu ublížiť, či dokonca priviesť smrť. V tomto ohľade je rovnaká ako ktorýkoľvek bežný človek. Je registrovaná mutantka.
Dovednosti:
- má bohaté znalosti histórie
- plynulo ovláda: francúzština, ruština, španielčina, japončina, nemčina, taliančina, portugalčina, čínština, maďarčina, čeština
- veľmi dobre hrá na klavíri, piáne a husliach
- krásne maľuje
- jazdí na koni
- vie strieľať z loveckej pušky (staršieho modelu)
- ovláda všetky spoločenské tance a bontón
- vďaka tomu že sa stále pohybovala vo vysokej spoločnosti, dokáže odhaliť keď jej niekto klame alebo sa ju snaží zavádzať