Post by Orion "Abaddon" Wagner on May 5, 2018 20:02:59 GMT
Meno a priezvisko: Orion „Abaddon“ Wagner
Vek: 21 rokov
Rodina: Kurt Wagner (otec) – prezývaný aj ako „Nightcrawler“ – aj napriek tomu, že sa nedá považovať ako za správneho otca, predsa len to bola len časť jeho DNA, ktorá bola použitá pre vytvorenie nového mutanta slúžiaceho Hydre. Aj napriek tomu pochytil mnoho vlastností práve po Kurtovi. Škoda len, že to boli iba schopnosti. Žiadne povahové vlastnosti, ktoré by ich spájali neboli doposiaľ zistené.
Arizona Gringer (matka) – potencionálna matka, ktorá bola použitá ako len schránka pre ľudský plod. Nedá sa hovoriť o materinskej láske. Po celý ten čas, svojho tehotenstva bola pripojená na prístrojoch, ktoré monitorovali každý jeden jej pohyb ako aj pohyb dieťaťa. Bola len osobou, ktorú použili na to, aby vynosila dieťa, ktoré malo byť predurčené na veľké veci.
Azazel (starý otec)
Mystique (stará mama) – nikdy nebolo preukázané, že práve matkou samotného Kurta Mystique. No sfarbenie pokožky, ktorú mali podobnú by tomu naznačovala.
Národnosť: Americká
Fc + fotky: Aneurin Barnard
Vzhľad: už od prvého momentu, kedy Abaddon uzrel svetlo sveta sa vedelo, že nebude obyčajným človekom. Malý chvostík pripomínajúci zvláštne stvorenie prišiel v jeden moment až prehnane roztomilý, no to nikto ani len netušil, čo sa bude následne roky objavovať.
Tak ako Abaddon rástol nikto nemohol povedať, že sa podobal iba na jedného zo svojich rodičov. Rodičia? Zvláštne pomenovanie pre niekoho, kto bol iba svojim spôsobom nedobrovoľne vybraný k tomu aby sa stali potencionálnymi objektmi na predanie svojich dedičných informácií. Po svojej matke zdedil charakteristické črty tváre a taktiež farbu pokožky
No ako by to vyzeralo, ak by farbu zdedil po svojom otcovi? Pri pohľade do zrkadla videl avšak stále sklamanie. No to sklamanie sa zmenilo v momente, kedy jeho pokožku začali zdobiť tetovania v podobe jaziev po ostrým predmete, ktoré aj napriek tomu, že sú viditeľné nie sú tak zvláštne ako keby ich mal v iných farbách. No to takmer nikto nevedel, že práve každé jedno tetovanie na jeho tele má svoj význam.
Tetovania – už od samotného počiatku, v momente kedy sa na seba Abaddon pozrel do zrkadla nevidel nikoho iného ako mutanta. Snažil sa nemyslieť na to, že v sebe má aj ľudskú krv, ktorú sa snaží po celý ten čas zaprieť. Nechápal to, nechápal aké je to byť človekom. Vedel, že jediné možné riešenie bolo svoju pokožku zmeniť na niečo, čo by bolo jedinečné a zároveň by mu to pripomínalo, že nikdy nebude človekom. Aj napriek tomu, že každý jeden pohyb, kedy si ostrým nožom vyrezával do pokožky čiary, znamenal nekončené muky spojené s bolesťou vedel, že to robí sám pre seba. Jedno tetovanie za druhým pribúdalo a čoskoro jeho celé telo bolo posiate čiarami, bodkami a rôznymi tvarmi. Aj napriek tomu, že v momente ak sa na to pozrie normálny človek alebo dokonca mutant, ktorý nechápe starému jazyku, ktorý je už dávno mŕtvym, nevidí nič iba jeho rozmar. No podstata jeho tetovaní bola o niečo hlbšia. Celý jeho chrbát bol venovaný obrovskému nákresu hydry. Bol jej svojim spôsobom zaviazaný aj napriek tomu, že niekedy nesúhlasil s niektorými ľuďmi. No stále to boli oni, kto mu dal tú moc do rúk. Tú moc, ktorú chceli využiť vo svoj prospech aj napriek tomu, že on sám to nevidel.
Pričom tá predná časť bola venovaná zobrazeniu ľudských hriechov, ktoré týmto spôsobom chcel pochopiť. Možno hnev, pýcha, závisť boli jednými z tých, ktoré si dokázal osvojiť svojim spôsobom aj on sám. Nevynechal ani len jedno miesto, ani len jeden centimeter. Dokonca aj jeho tvár tvorilo niekoľko geometricky dokonalých útvarov, ktoré sa nachádzali na miestach jeho sánky, lícnych kostí až dosiahli úroveň spánkov. No stále to nebolo niečo, čo by z neho urobilo netvora. Priam naopak. Bolo to niečo, čo dokázalo človeka donútiť, venovať mu jeden krátky pohľd a snažiť sa pochopiť, čo to má znamenať.
No po tom ako sa po tetovaniach po prvýkrát premenil pochopil, že to bolo jeho poslanie. V momente, kedy sa pozrel do zrkadla a premenil sa jeho tetovania dostali odtieň tmavomodrej farby, ktorá bola charakteristická pre jeho otca. Aspoň toto bolo niečo, čo ho s ním v tejto podobe možno spojovalo.
Už na prvý pohľad sa Abaddon môže zdať ako zvláštny chlapec. Nie je to tmavými vlasmi, ktoré pripomínajú farbu pierok čiernej vrany, ktoré sa na niektorých miestach točili do nekontrolovaných kučierok. Často krát dokonca pocítil, ako mu niekoľko pramienkov dopadalo priamo do očí čo znamenalo, že ich trebalo okamžite skrátiť. No čo ako prvé dokáže človeka zaujať? Je to práve odtieň jeho očí, ktoré sú svojim spôsobom nezvyčajné. Nebola to farba jasnej modrej, presne tak ako ich mala jeho biologická matka. Boli práve jasné, zlatisté, ktoré priam lákali človeka nahliadnuť do nich o čosi bližšie. No čo sa v nich skrýva? Túžba po ovládnutí sveta. Túžba stať sa niekým, kto bude vo svojich rukách pevne zvierať moc bez ohľadu na to, koľko ľudí bude musieť za sebou nechať mŕtvych. V momente, ak sa niekto pozrie na jeho dokonalo vyzerajúci chrup, má možnosť všimnúť si ostnaté tesáky v podobe bledých zubov pripomínajúce samotné perličky ukryté v mori. Zúbky ostrejšie ako nabrúsená čepeľ.
Každý jeden krok, ktorý je sprevádzaný aj mimikou tváre je priamym, odvážnym a taktiež aj sebavedomím. Kedy kladie jednu nohu pred tú druhú s rukami väčšinou vo vreckách a s mierne zdvihnutou bradou do vrchu. Nikdy na svojej tvári dokonca ani na chôdzi nedáva poznať to, že by niekedy pociťoval strach alebo miernu úzkosť. Oblečenie. Zvláštne, niekto by si pomyslel, že so svojim správaním a sebavedomím, ktoré často krát je sprevádzané aj aroganciou a sarkazmom, ktorý mu putuje žilami viac ako možno samotná krv, nosí len elegantné oblečenie. No opak bol pravdou. Často krát siaha po tmavom oblečení, možno kvôli tomu, aby vynikli jeho jazvy na tele v podobe tetovaní. Vrch jeho tela zdobí čierna kožená bunda, ktorá má odžitých už niekoľko rokov. Samozrejme oči, ktoré sú o niečo viac citlivejšie ako oči človeka sú zakryté slnečnými okuliarmi, kedy človek nevie či sa mu pozerá do tváre alebo nie.
Posledným skvostom je práve dlhý chvost, ktorý je sfarbený do modrých odtieňov. Ukončený špicatým hrotom, na ktorý bol patrične hrdý. Nikdy sa ho nesnažil schovávať. Priam naopak, často krát nechával ľudí aby sa na neho so samotným zdesením pozerali ako na prízrak. Ako na ich vlastnú nočnú moru.
Medzi jeho najväčšie zlozvyky patrila potreba sa pozerať svojmu nepriateľovi priamo do očí. Nezaujímalo ho to, či to je pred druhú stranu nepríjemné alebo dokonca nevhodné. Všíma si každý jeden detail, čo niekedy môže byť prínosom inokedy zasa chybou. Poklepávanie nohou v momente, kedy nie je všetko v čas pripravené alebo dokonca pohmkávanie si rôznych piesní je už jeho samotnou súčasťou. Je to spojené práve s netrpezlivosťou, ktorá je pre neho charakteristickým znakom.
Povaha: je ťažké sa na neho pozrieť a myslieť si, že by niekedy mohol byť milým, mierumilovným stvorením, ktoré by si prišlo každú chvíľku po pomazlenie sa. Už od prvého momentu, dokonca prvého pohľadu alebo prejavu mimiky tváre je jasné, že jeho povaha je o niečo viac komplikovanejšia. Tvrdohlavosť by mohlo byť jeho stredné meno. Niečo, čo ho maximálne vystihuje. V momente, kedy sa mu v hlave objaví nápad alebo cesta ktorou by sa niečo malo viesť, nenájde sa nikto, kto by ho presvedčil o opaku. Ak sa niekto o to čo i len pokúsi venuje mu malý úsmev, ruky si založí na prsiach a následne si to aj tak urobí presne tak, ako to myslel už na začiatku. Či to znamená ísť rýchlou cestou k svojmu cieľu alebo naopak nekonečnou obchádzkou stáva sa iba málokedy, že by niekoho dokázal počúvnuť.
Nerozhodnosť. Ak by sa mal Abaddon rozhodnúť aké tričko si má ráno zobrať alebo koho zabiť ako prvého, určite by to bolo to druhé, ktoré by bolo pre neho jednoduchšie. Niekedy dokáže premýšľať hodiny, celé hodiny nad niečím aj napriek tomu, že je tým netrpezlivým človekom. No v momente, ak sa má rozhodovať práve on v hlave sa mu objavuje niekoľko teorií, čo a ako a prečo by to mal urobiť presne takým spôsobom.
Netrpezlivosť prejavujúca sa dupkaním z nohy na nohu. Neposedným státím na mieste a pochodovaním sem a tam. V momente, ak má na niečo počkať čo i len jednu sekundu, je to pre neho ako samotná večnosť. Zvláštne, ked on sám je nerozhodný. No je to iné rozhodovať sa a počkať na to, kedy sa rozhodne niekto iný. Aspoň pre neho to vždy boli dve rozdielne veci. Potrebuje mať všetko v ten daný čas, ktorý si on sám stanový a nezaujíma ho žiadne : ale, prečo. Je to odpoveď, ktorá ho dokáže naštvať takmer do nepríčetnosti.
Výbušnosť. Je to časovaná bomba, ktorá má zjavne svoje meriatko nastavené na každú jednu sekundu. Nenájde sa ani len jeden jediný deň, kedy by sa nenaštval nad nejakou hlúposťou a nepocítil ako mu jeho tlak opäť vyskočil do tých najvyšších čísel. Dokonca má niekedy pocit, že dokáže vybuchnúť aj neprávom, kedy drží pod krokom svoju obeť a uvedomí si, že to je len náhoda, no čo by mal urobiť? Samozrejme si to neprizná a daného človeka zabije so slovami, že je to jeho vykúpenie.
Dvojtvárnosť. No tak ako sa niekedy zdá, že je milým človekom dokáže byť takým. Dokáže sa na niekoho pozrieť a venovať mu tak sladký úsmev, ako samotný med. No nikto dokonca ani len on sám nevie či to je pretvárka alebo skutočnosť. Možno to je niečo, čo sa v ňom po celé tie roky skrývalo následkom toho, že stále aj napriek tomu, ako to popieral jeden z jeho rodičov bol práve človek. Možno to bolo len v jeho hlave skryté, navždy uzatvorené. Tá dobrá stránka, ktorá by možno aj niekedy premýšľala nad tým, že niekomu zachráni život alebo sa dokonca podelí o svoju porciu jedla.
Arogantnosť. Dokáže si ho niekto predstaviť ako človeka, ktorý by okolo seba šíril milú, nikým nenarušenú atmosféru a dokonca objímal stromy? Ani len on sám si nevie predstaviť seba samého ako milého človeka a nikdy sa tým ani len netajil. Často krát dokáže človeku na tvári vyčariť úsmev no to ani len nevie, že to myslel ironicky alebo sarkasticky. Nie je to tak, že by chodil po ulici a jedného človeka zosmiešňoval za druhým. No v momente kedy to mal niečo na jazyku v rozhovore s nejakou osobou, nevedel sa kontrolovať. Často krát mal dokonca pocit, že nikto jeho humoru a ironie nerozumie a namiesto toho si myslí, že to bola pochvala. V tom momente má Abaddon pocit, že zlyháva na plnej čiare. A v momente kedy sa snaží byť tým najhorším záporákom sa z neho stáva niekto, milý?
Niekedy dokonca nechápe ani len to, keď niekto v jeho blízkosti žartuje. Má rád ak sa veci dejú presne tak ako by sa diať mali. Nehovoriac možno o jeho najhoršej vlastnosti a to je práve neschopnosť niekomu prejavovať rešpekt. Autorita, niečo, čo mu vždy robilo problém. Vždy bol považovaný ako spojenec hydry, mal nad sebou niekoľko ľudí no väčšina z nich vedela, že Abaddon sa viac uvoľní v momente, ak mu nechajú voľnú ruku. Nenávidí ten pocit byť spútaným niekým, kto by mal rozhodovať o každom jednom kroku. Nedokázal by si ani len predstaviť fakt, že by s niekým čo i len spolupracoval na tej úrovni, že on by bol jeden z tých poslíčkov.
No aj napriek tomu, niekedy sa zamyslí nad tým, že je až prehnane dôveryhodný. Myslí si, že v jeho okolí mu každý musí hovoriť pravdu. No v momente, keď sa dozvie o tom, že mu niekto klamal dôvera pre neho nič neznamená. Dokáže sa pozrieť aj na priateľa a vytrhnúť mu srdce z hrude bez jediného povšimnutia. Nikdy nikoho nenazval priateľom, vždy sa snažil žiť s tou myšlienkou, že priateľstvá nikdy nemôžu fungovať.
V momente, kedy chce človek aby Abaddon urobil presne to, čo sa od neho žiada musí si nájsť tú správnu cestu ako sa k tomu dopracovať. Nikto u neho nepochodil tak, že mu to povedal priamo. Ako nejaký rozkaz, ktorý by musel okamžite počúvnuť a tváriť sa ako nejaký vojak, ktorý nečaká v živote na nič iné. Ak človek chce aby urobil to, čo sa od neho očakáva musí to vyzerať tak, ako keby to napadlo práve samotného Abaddona. Mierne, nie na silu mu ten nápad podať takým spôsobom, že si bude myslieť, že to vymyslel on sám.
História:
„ myslím si, že to je jeden zo spôsobov ako si podmaniť celý svet..“
Jedna myšlienka, ktorá spôsobila to, že Abaddon bol stvoreným mutantom. Po tom ako sa Hydra rozhodla vytvoriť si vlastnú zbraň, ktorá by ich mohla dostať na miesta bez toho aby používali prístroje na vymlátenie dverí alebo na ich otvorenie alebo prekonanie niekoľko tonového trezoru, rozhodli sa nájsť toho správneho mutanta. Vedeli, že povaha Kurta nebola dostatočná na to, aby s nimi pracoval ako rovnocenný partner alebo dokonca pod ich nadvládou, rozhodli sa zakročiť iným spôsobom. Aj napriek tomu, že to bolo spočiatku ťažké, podarilo sa im získať jeho DNA, ktoré potrebovali vytvoriť pre jeho potomka. Po tom ako našli správnu ženu, ktorá nikdy nebude klásť otázky, ktorú budú môcť po celý ten čas sledovať a nechať ju spútanú na jednom mieste, DNA rafinovane vložili do plodu, ktorý v nej v tom čase rástol.
Žena bola počas celého tehotenstva pripútaná a pripojená na prístroje. Každý jeden jej pohyb a taktiež aj pohyby plodu boli niekoľkokrát za hodinu monitorované. Aj napriek tomu, že jeden výkrik sprevádzal druhý a niekoľkokrát sa stalo, že žena sa prebudila a snažila sa újsť, všetko mali pod kontrolou. Predsa len po celý ten čas sa ju snažili upokojovať liekmi, ktoré jej vnárali do žíl jeden za druhým ako keby to vôbec nebola ľudská bytosť ale len schránka pre niečo, čo bolo pre nich zjavne dôležité. V ten moment, kedy sa Orion narodil bola jasná noc, kedy na nebi bolo vidieť len jedno jediné súhvezdie. Práve to súhvezdie, ktoré bolo svojim spôsobom jedinečné bolo menom, ktoré bolo venované dieťaťu. Orion Wagner. Pri tom ako sa orion snažil vydržať na svet, nebola to predsa len jeho vina, že svojimi zubami a taktiež aj s chvostom, ktorý nedokázal ako malé dieťa ovládať spôsobil smrteľné zranenia biologickej matke. Nadšenie v tvári ľudí, ktorí sa na to len pozerali bolo viac ako zjavné.
„ potrebuje sa naučiť spoliehať sám na seba.“
Rok po roku plynul ako voda a Orion oslávil svoje dvanáste narodeniny. Doposiaľ nevedel o svojich schopnostiach okrem tých, ktoré boli už od prvého pohľadu jasnými, sa iné neprejavili. Hydra vedela, že jediné možné riešenie je chlapca nechať na pospas svojho vlastného osudu a čakať na ten moment, kedy sa jeho sschopnosti po prvýkrát prejavia. Posadili ho do na prvý pohľad nepohodlného kresla, pripútali nohy aj ruky a následne sa pozreli na monitor na ktorom boli obrazce vypovedajúce jeho mozgovú frekvenciu. Bolo to jediné riešenie, ktoré im ostávalo. Vedeli, že ak sa schopnosti neprejavia ako človek im nebude k ničomu užitočný. Chceli aby sa o seba vedel postarať sám. Aby sa naučil to, že život nikdy nie je prechádzka rúžovou záhradou. Hydra chcela aby sa orion dotkol vlastného dna a následne našiel v sebe to, čo sa v ňom podľa ich slov malo skrývať.
Jeden výboj za druhým smeroval do jeho mozgu pričom z úst sa mu vydralo niekoľko žalostných výkrikov o pomoc. Bolesť sa nachádzala v každej jednej bunke jeho tela pričom sa snažil myslieť na niečo iné ako na to, že sa ho snažia v tejto chvíli zabiť. Po tom ako bolesť ustupovala, orion zatvoril oči a nechal sa tomu poddať. Medzi tým ho hydra vysadila v tmavom, mokvastom sklade, ktorý sa nachádzal na konci mesta. Bez jedinej spomienky na to, čo sa za posledných 12 rokov udialo. Iba meno bolo to, čo mu ostalo. Orion Wagner.
„ bol som k tomuto predurčený..“
Zadržaný políciou sedel Orion v cele už niekoľkokrát za uplynulý mesiac. Zvláštne keďže to bolo len pár dní od toho momentu, kedy sa ten daný mesiac začal. V momente, kedy sa Orion dostal z jedného prúseru, takmer okamžite sa dostával do toho druhého s tým svojim typickým nevinným výrazom v očiach a taktiež s úsmevom na perách, ktorý bol v niektorých okamihoch pomerne desivým. No v ten deň sa mnoho vecí zmenilo. Mal predsa 18 rokov! A to bolo čo povedať. Snažil sa strážnika obmäkčiť milými slovami, ktoré následne kedy nezabrali vystriedali nadávky a vyhrážky v podobe zavraždenia. Chvost, ktorý mal stále pri sebe, samozrejme bolo to logické, keďže ho mal ako súčasť svojho tela sa naučil používať. No na miesto toho aby mu spútali len ruky tak mu aj chvost priviazali k telu len aby im náhodou neublížil. Milý to boli ľudia, ktorí sa o neho týmto spôsobom takto starali. Len s menším povzdychom a s hurhajom, ktorý bol v podobe úderov päsťami do steny v nádeji, že sa prebije niekde do neznáma to nechcel samozrejme vzdať. No to ani len nevedel, že práve hnev, ktorý bol spôsobný strážnikom, ktorý k nemu podišiel s tým, že sa konečne zbaví toho chvosta, ktorý mu stále robil problémy spôsobí to, že sa Orionove schopnosti po prvýkrát objavili.
Orion sa ocitol o niekoľko metrov za strážnikom. Kedy to bol práve on, kto sa nachádzal pred mrežami a strážnik ostal stáť na druhej strane. Pozeral sa na svoje ruky a na svoj chvost, ktorému sa nič nestalo, pričom sa na jeho tvári objavil malý, miestami až diabolský úsmev. S pozdravom, že sa ešte niekedy uvidia opustil rovnakým spôsobom priestor a ocitol sa vo svojom bývaní, ktoré nebolo podľa predstáv žiadneho človeka. A týmto sa pre neho začalo nové dobrodružstvo.
„ pozri sa na seba. Nikdy nebudeš človekom..“
Novo zariadený apartmán, ktorý bol preplnený peniazmi, ktoré on sám vylúpil z každej jednej banky v okolí svojimi schopnosťami sa teleportovať bol jeho splneným snom. No aj tak mal pocit, že to stále nebolo ono. Jedno ráno sa zobudil, cítil ako ho oblieva studený pot. Pozrel sa do zrkadla a uvedomil si v tom momente niekoľko vecí. Nemohol byť človekom, bol práve tým, o ktorom sa hovorilo v novinách a taktiež aj v správach. Mutant? To bolo to správne slovo? Nikdy sa tak necítil. Nikdy nechcel byť len človekom. No v momente, kedy sa na seba pozrel v zrkadle videl iba to. Bledú pokožku, ktorá je svojim spôsobom dokonalá. Možno to bol len impulz, možno to bolo niečo, čo ho predurčovalo tak ako aj jeho schopnosti. No takmer okamžite siahol po ostrých nožniciach, posadil sa na vaňu a následne si nožnicami na pokožke robil jednu jazvu za druhou. Zvláštne aj napriek tomu, že z počiatku nevedel, čo kreslí, napokon, keď videl svoje dielo hotové po niekoľkých hodinách bolestivého utrpenia, ktoré mu avšak spôsobovalo úsmev na tvári pochopil, že sú to ľudské hriechy. No čo znamenal ten symbol, ktorý zdobil jeho takmer celý chrbát? Pozeral sa na zviera, bolo to zviera, ktoré bolo vyobrazené na jeho chrbte? ..
„ Abaddon ..“
Vedel, že jediná vec, ktorá by mu pomohla sa odpútať od myšlienky, že by mohol byť niekedy tým človekom, ktorý by v živote nič nedokázal. Tým, ktorým bol do svojich osemnástich rokov bolo zahodiť svoje meno. Nechcel aby ho niekto takto oslovoval, nechcel aby sa na neho pozerali ako na niekoho, koho by mohli každú chvíľku stretnúť na ulici. Bolo len jedno jediné východisko a to nájsť pomenovanie, ktoré by ho dokázalo vystihovať. Nemusel dlho premýšľať, predsa len v momente kedy sa pozrel okolo seba a videl tie peniaze a zlaté tehly len tak položené takmer na každom jednom kroku vedel, že to správne pomenovanie pre neho je práve „Abaddon“. On je stelesneným samotného chaosu.
„ nikdy sme ťa neprestali sledovať.“
Tak ako rýchlo tvoril jeden problém za druhým tak rýchlo si ho aj Hydra našla. Po tom ako niekto zaklopal na jeho dvere mal v pláne sa premiestniť no v momente kedy videl z okna, že takmer každé jedno miesto je pokryté nejakými ľudmi neostávalo mu nič iné ako tie dvere otvoriť a následne si vypočuť o čo sa daný človek bude pokúšať. Predsa len v momente ak by sa o niečo pokúsil, nemal by problém zaútočiť. No dôvera pre neho nič neznamenala, v jeho živote sa doposiaľ nenašiel ani len jeden človek, ktorý by o ňom niečo vedel. Nepotreboval nikoho, vedel sa vysporiadať so samotou.
Následne bol prevezený do hlavného „stanu“ celej hydry, kde mu bolo bližšie povedané to, čím si prechádza. Boli mu objasnené niektoré veci aj napriek tomu, že Hydra sa rozhodla, že fakt, že to boli práve oni, kto ho vytvoril zatajila ponúkli mu svoje miesto. Z počiatku to bolo ťažké prinútiť ho myslieť si, že to je to správne miesto no v momente, kedy mu bližšie ukázali mutantov, ktorí svoje schopnosti nechali zapadnúť prachom a taktiež ľudí, ktorí ich lovili ako nejakú vec, pochopil, že toto je možno to správne miesto pre niekoho ako bol on. Nebolo mu ľúto tých mutantov, ba naopak jeho prvá otázka smerovala na to, či by sa s niektorými mohol stretnúť aj on osobne. Hydre sa zjavil úsmev na perách v momente, kedy zistili, že mladý Abaddon nemá ani len ten najmenší problém so zabíjaním ako ľudí taktiež aj mutantov. Bolo zjavné, že život, ktorý mu dopriali kedy bol na ulici a musel hľadať miesta kde by sa mohol najesť bol presne ten, ktorý z neho vychoval muža, ktorý bol pre nich ako stvorený. A to doslova..
,, mal by si byť pripravený na všetko..."
Po celý ten čas, kedy sa Abaddon nachádzal v Hydre a plnil jednu úlohu za druhou ako keby to robil celý svoj život pociťoval, že mu niečo chýba. Pozeral sa na seba do zrkadla, na svoje zuby a na chvost no aj tak mal pocit, že to v niektorých okamihoch nebude stačiť. Jeho pozornosť upútala zbraň, ktorá bola v jeho ruke ako doma. Cítil ako keby ju už niekedy v rukách držal. No to ani len nevedel, že prešiel pár základnými lekciami pred tým ako mu vymazali spomienky. No aj napriek tomu, že na začiatku pociťoval nejaké to zvláštne napätie, po tom ako niekoľkokrát vystrelil nevidel v tom záľubu takú, akú si možno predstavoval. Orion pochopil, že streľba zo zbrane nikdy nebude v jeho obľube.
Schopnosti:
Všetko čo Abaddon dokáže zdedil po svojom otcovi. Darcovi DNA, ktorá bola použitá na jeho vytvorenie.
Teleportovanie sa = Abaddon sa dokáže teleportovať na niekoľko kilometrov. Doposiaľ jeho najväčšia vzdialenosť presiahla 45 km hoci on sám sa snaží nájsť tú hranicu, ktorú by mohol prekonať. No v momente, ak ju používa veľmi často, cíti ako jeho celé telo pomaly ochabuje a niekedy sa dokonca môže stať, že upadne do umelého spánku. No to mu nikdy nebráni v tom aby sa o to pokúšal, predstava, že by niekedy v tomto zmysle našiel nejakú hranicu ho mierne desila no na druhej strane mu to spôsobovalo úsmev na tvári.
No stále to má svoje rezervy. S menšou neistotou sa premieňa práve na miesta, ktoré nikdy nevidel. Môže sa predsa len stať, že sa premiestni do polovice steny a čo potom? Určite by pocítil bolesť aj na miestach o ktorých si nikdy nemyslel, že ich má. Dokáže so sebou teleportovať aj osoby taktiež aj veci. Aj napriek tomu, že spočiatku mu to nevychádzalo s rokmi praxe sa toho už nebojí.
Pri tom ako sa teleportuje. On aj spoločne s niekým, koho sa musí dotknúť aby to fungovalo sa rozplynie ako tmavý hmla. Podobným spôsobom ako to dokázal práve jeho otec.
Chvost = nie je to len ozdoba, ktorá sa nachádza na konci jeho tela. Je to aj tajná zbraň. Predsa len zakončenie, ktoré chvost má je dostatočne ostré na to, aby dokázalo prepichnúť niekoho hrdlo bez jediného mihnutia oka. Aj napriek tomu, že to trvalo nejaký ten čas, naučil sa s ním pracovať. Dokáže v ňom nájsť silu, držať niektoré predmety a dokonca sa aj zachytiť ako nejaký malý netopier.
Zuby = skvostné tesáky, ktoré pripomínajú skôr zuby samotnej pyrane. Aj napriek tomu, že to nie je nič, čo by zdobilo jeho krásny úsmev dokáže to urobiť mnoho škody. Predsa len v momente, kedy sa s nimi zahryzne do niekoho tela a nepustí ako besný pes trhá zo strany na stranu až do momentu, kedy sa v jeho ústach neobjaví kus mäsa, nie je človeku všetko jedno.
Reflexy = Dokáže vnímať veci o niečo rýchlejšie ako zrak obyčajného človeka. Dokáže situáciu rýchlo vyhodnotiť, použiť to správne riešenie a vynájsť sa v každej jednej situácií. S reflexami samozrejme súvisí aj to, že jeho obratnosť a pohyblivosť je na vyššej úrovni ako človeka. Dokáže sa vymrštiť do výšky niekoľkých metrov. Prehnúť sa v chrbte takmer na samotnú podlahu a podliezť aj tie najhoršie podmienky.
Zručnosti:
Abaddon a autá – 3
Je to láska už od prvého momentu, kedy sa dokáže do auta zamilovať hneď na prvý pohľad. No zjavne nie je tak celkom opätovaná. Predsa len v momente, kedy si sadne do auta, ruky dá pevne na volant a stlačí plyn sa človeku vedľa neho dokáže v momente objaviť celý doterajší život pred očami. Značky? No tak... tie si nikdy nevšímal. Nehovoriac o tom, že podľa jeho slov má v každej jednej križovatke prednosť práve on nehľadiac na to na akej ceste sa nachádza.
Varenie – 9
Stačí ho zavolať si k sebe do kuchyne a človek vie, že večera bude samotným skvostom. Dokáže sa vo varení vynájsť. Nepotrebuje žiadne recepty, predsa len používa svoj vycibrený zmysel pre chuť a čuch takže každé jedno jedlo, je ochutené rôznymi tajnými prísadami a samotným nebíčkom v pabuľke. A varí pomerne často!
Boj z blízka – 7
Je niečo, čo ho dokonalo vystihuje. Predsa len v momente, kedy sa niekto pozrie na jeho zúbky pomyslí si, že je stvorený k tomu aby vlastnými zubami rozštvrtil človeka. Nehovoriac o zakončení jeho chvosta, ktorý by sa dal považovať ako samotná zbraň. V boji z blízka sa dokáže uvoľniť. Dokonca niekedy je to jediný spôsob ako upokojiť svoje chúťky po moci.
Streľba – 3
Aj napriek tomu, že k tomu bol vedený nikdy k tomu neprejavoval žiadnu lásku. Dokáže si zobrať zbraň do ruky, namieriť ju no stane sa, že niekedy minie. Nie je žiadnym profesionálom na miesto toho si radšej svojho súpera podá v boji z blízka.
Dedukcia – 4
Každý jeden názor alebo vec, ktorá sa pred ním nachádza podlieha celému procesu spracovania a vyhodnocovania, ktorý aj tak napokon končí rovnako. V momente, keď niekto povie, že sa mýlil alebo nedajbože niekde urobil chybu, dokáže za každú jednu cenu človeka presvedčiť o opaku. A ak to napokon predsa len nevyjde len mykne plecami a opustí priestor s tým, že v jeho hlave má on svoju pravdu. Takže mnoho krát sa stáva, že práve jednoduché veci si urobí tým najkomplikovanejším spôsobom.
Pitie alkoholu – 6
Nikdy, nikdy nechcite byť s niekým ako je práve Abaddon. V momente, kedy v sebe pocíti alkohol, stáva sa z neho iný človek. Dokonca ako keby sa objavila jeho zvláštna, nikým nepoznaná stránka, ktorá svojim spôsobom môže byť desivou. V tom momente to je ten tvor, ktorý sa smeje takmer každú jednu chvíľku a obdaruje jedného človeka za druhým pochvalami a komplimentmi.
Vek: 21 rokov
Rodina: Kurt Wagner (otec) – prezývaný aj ako „Nightcrawler“ – aj napriek tomu, že sa nedá považovať ako za správneho otca, predsa len to bola len časť jeho DNA, ktorá bola použitá pre vytvorenie nového mutanta slúžiaceho Hydre. Aj napriek tomu pochytil mnoho vlastností práve po Kurtovi. Škoda len, že to boli iba schopnosti. Žiadne povahové vlastnosti, ktoré by ich spájali neboli doposiaľ zistené.
Arizona Gringer (matka) – potencionálna matka, ktorá bola použitá ako len schránka pre ľudský plod. Nedá sa hovoriť o materinskej láske. Po celý ten čas, svojho tehotenstva bola pripojená na prístrojoch, ktoré monitorovali každý jeden jej pohyb ako aj pohyb dieťaťa. Bola len osobou, ktorú použili na to, aby vynosila dieťa, ktoré malo byť predurčené na veľké veci.
Azazel (starý otec)
Mystique (stará mama) – nikdy nebolo preukázané, že práve matkou samotného Kurta Mystique. No sfarbenie pokožky, ktorú mali podobnú by tomu naznačovala.
Národnosť: Americká
Fc + fotky: Aneurin Barnard
Vzhľad: už od prvého momentu, kedy Abaddon uzrel svetlo sveta sa vedelo, že nebude obyčajným človekom. Malý chvostík pripomínajúci zvláštne stvorenie prišiel v jeden moment až prehnane roztomilý, no to nikto ani len netušil, čo sa bude následne roky objavovať.
Tak ako Abaddon rástol nikto nemohol povedať, že sa podobal iba na jedného zo svojich rodičov. Rodičia? Zvláštne pomenovanie pre niekoho, kto bol iba svojim spôsobom nedobrovoľne vybraný k tomu aby sa stali potencionálnymi objektmi na predanie svojich dedičných informácií. Po svojej matke zdedil charakteristické črty tváre a taktiež farbu pokožky
No ako by to vyzeralo, ak by farbu zdedil po svojom otcovi? Pri pohľade do zrkadla videl avšak stále sklamanie. No to sklamanie sa zmenilo v momente, kedy jeho pokožku začali zdobiť tetovania v podobe jaziev po ostrým predmete, ktoré aj napriek tomu, že sú viditeľné nie sú tak zvláštne ako keby ich mal v iných farbách. No to takmer nikto nevedel, že práve každé jedno tetovanie na jeho tele má svoj význam.
Tetovania – už od samotného počiatku, v momente kedy sa na seba Abaddon pozrel do zrkadla nevidel nikoho iného ako mutanta. Snažil sa nemyslieť na to, že v sebe má aj ľudskú krv, ktorú sa snaží po celý ten čas zaprieť. Nechápal to, nechápal aké je to byť človekom. Vedel, že jediné možné riešenie bolo svoju pokožku zmeniť na niečo, čo by bolo jedinečné a zároveň by mu to pripomínalo, že nikdy nebude človekom. Aj napriek tomu, že každý jeden pohyb, kedy si ostrým nožom vyrezával do pokožky čiary, znamenal nekončené muky spojené s bolesťou vedel, že to robí sám pre seba. Jedno tetovanie za druhým pribúdalo a čoskoro jeho celé telo bolo posiate čiarami, bodkami a rôznymi tvarmi. Aj napriek tomu, že v momente ak sa na to pozrie normálny človek alebo dokonca mutant, ktorý nechápe starému jazyku, ktorý je už dávno mŕtvym, nevidí nič iba jeho rozmar. No podstata jeho tetovaní bola o niečo hlbšia. Celý jeho chrbát bol venovaný obrovskému nákresu hydry. Bol jej svojim spôsobom zaviazaný aj napriek tomu, že niekedy nesúhlasil s niektorými ľuďmi. No stále to boli oni, kto mu dal tú moc do rúk. Tú moc, ktorú chceli využiť vo svoj prospech aj napriek tomu, že on sám to nevidel.
Pričom tá predná časť bola venovaná zobrazeniu ľudských hriechov, ktoré týmto spôsobom chcel pochopiť. Možno hnev, pýcha, závisť boli jednými z tých, ktoré si dokázal osvojiť svojim spôsobom aj on sám. Nevynechal ani len jedno miesto, ani len jeden centimeter. Dokonca aj jeho tvár tvorilo niekoľko geometricky dokonalých útvarov, ktoré sa nachádzali na miestach jeho sánky, lícnych kostí až dosiahli úroveň spánkov. No stále to nebolo niečo, čo by z neho urobilo netvora. Priam naopak. Bolo to niečo, čo dokázalo človeka donútiť, venovať mu jeden krátky pohľd a snažiť sa pochopiť, čo to má znamenať.
No po tom ako sa po tetovaniach po prvýkrát premenil pochopil, že to bolo jeho poslanie. V momente, kedy sa pozrel do zrkadla a premenil sa jeho tetovania dostali odtieň tmavomodrej farby, ktorá bola charakteristická pre jeho otca. Aspoň toto bolo niečo, čo ho s ním v tejto podobe možno spojovalo.
Už na prvý pohľad sa Abaddon môže zdať ako zvláštny chlapec. Nie je to tmavými vlasmi, ktoré pripomínajú farbu pierok čiernej vrany, ktoré sa na niektorých miestach točili do nekontrolovaných kučierok. Často krát dokonca pocítil, ako mu niekoľko pramienkov dopadalo priamo do očí čo znamenalo, že ich trebalo okamžite skrátiť. No čo ako prvé dokáže človeka zaujať? Je to práve odtieň jeho očí, ktoré sú svojim spôsobom nezvyčajné. Nebola to farba jasnej modrej, presne tak ako ich mala jeho biologická matka. Boli práve jasné, zlatisté, ktoré priam lákali človeka nahliadnuť do nich o čosi bližšie. No čo sa v nich skrýva? Túžba po ovládnutí sveta. Túžba stať sa niekým, kto bude vo svojich rukách pevne zvierať moc bez ohľadu na to, koľko ľudí bude musieť za sebou nechať mŕtvych. V momente, ak sa niekto pozrie na jeho dokonalo vyzerajúci chrup, má možnosť všimnúť si ostnaté tesáky v podobe bledých zubov pripomínajúce samotné perličky ukryté v mori. Zúbky ostrejšie ako nabrúsená čepeľ.
Každý jeden krok, ktorý je sprevádzaný aj mimikou tváre je priamym, odvážnym a taktiež aj sebavedomím. Kedy kladie jednu nohu pred tú druhú s rukami väčšinou vo vreckách a s mierne zdvihnutou bradou do vrchu. Nikdy na svojej tvári dokonca ani na chôdzi nedáva poznať to, že by niekedy pociťoval strach alebo miernu úzkosť. Oblečenie. Zvláštne, niekto by si pomyslel, že so svojim správaním a sebavedomím, ktoré často krát je sprevádzané aj aroganciou a sarkazmom, ktorý mu putuje žilami viac ako možno samotná krv, nosí len elegantné oblečenie. No opak bol pravdou. Často krát siaha po tmavom oblečení, možno kvôli tomu, aby vynikli jeho jazvy na tele v podobe tetovaní. Vrch jeho tela zdobí čierna kožená bunda, ktorá má odžitých už niekoľko rokov. Samozrejme oči, ktoré sú o niečo viac citlivejšie ako oči človeka sú zakryté slnečnými okuliarmi, kedy človek nevie či sa mu pozerá do tváre alebo nie.
Posledným skvostom je práve dlhý chvost, ktorý je sfarbený do modrých odtieňov. Ukončený špicatým hrotom, na ktorý bol patrične hrdý. Nikdy sa ho nesnažil schovávať. Priam naopak, často krát nechával ľudí aby sa na neho so samotným zdesením pozerali ako na prízrak. Ako na ich vlastnú nočnú moru.
Medzi jeho najväčšie zlozvyky patrila potreba sa pozerať svojmu nepriateľovi priamo do očí. Nezaujímalo ho to, či to je pred druhú stranu nepríjemné alebo dokonca nevhodné. Všíma si každý jeden detail, čo niekedy môže byť prínosom inokedy zasa chybou. Poklepávanie nohou v momente, kedy nie je všetko v čas pripravené alebo dokonca pohmkávanie si rôznych piesní je už jeho samotnou súčasťou. Je to spojené práve s netrpezlivosťou, ktorá je pre neho charakteristickým znakom.
Povaha: je ťažké sa na neho pozrieť a myslieť si, že by niekedy mohol byť milým, mierumilovným stvorením, ktoré by si prišlo každú chvíľku po pomazlenie sa. Už od prvého momentu, dokonca prvého pohľadu alebo prejavu mimiky tváre je jasné, že jeho povaha je o niečo viac komplikovanejšia. Tvrdohlavosť by mohlo byť jeho stredné meno. Niečo, čo ho maximálne vystihuje. V momente, kedy sa mu v hlave objaví nápad alebo cesta ktorou by sa niečo malo viesť, nenájde sa nikto, kto by ho presvedčil o opaku. Ak sa niekto o to čo i len pokúsi venuje mu malý úsmev, ruky si založí na prsiach a následne si to aj tak urobí presne tak, ako to myslel už na začiatku. Či to znamená ísť rýchlou cestou k svojmu cieľu alebo naopak nekonečnou obchádzkou stáva sa iba málokedy, že by niekoho dokázal počúvnuť.
Nerozhodnosť. Ak by sa mal Abaddon rozhodnúť aké tričko si má ráno zobrať alebo koho zabiť ako prvého, určite by to bolo to druhé, ktoré by bolo pre neho jednoduchšie. Niekedy dokáže premýšľať hodiny, celé hodiny nad niečím aj napriek tomu, že je tým netrpezlivým človekom. No v momente, ak sa má rozhodovať práve on v hlave sa mu objavuje niekoľko teorií, čo a ako a prečo by to mal urobiť presne takým spôsobom.
Netrpezlivosť prejavujúca sa dupkaním z nohy na nohu. Neposedným státím na mieste a pochodovaním sem a tam. V momente, ak má na niečo počkať čo i len jednu sekundu, je to pre neho ako samotná večnosť. Zvláštne, ked on sám je nerozhodný. No je to iné rozhodovať sa a počkať na to, kedy sa rozhodne niekto iný. Aspoň pre neho to vždy boli dve rozdielne veci. Potrebuje mať všetko v ten daný čas, ktorý si on sám stanový a nezaujíma ho žiadne : ale, prečo. Je to odpoveď, ktorá ho dokáže naštvať takmer do nepríčetnosti.
Výbušnosť. Je to časovaná bomba, ktorá má zjavne svoje meriatko nastavené na každú jednu sekundu. Nenájde sa ani len jeden jediný deň, kedy by sa nenaštval nad nejakou hlúposťou a nepocítil ako mu jeho tlak opäť vyskočil do tých najvyšších čísel. Dokonca má niekedy pocit, že dokáže vybuchnúť aj neprávom, kedy drží pod krokom svoju obeť a uvedomí si, že to je len náhoda, no čo by mal urobiť? Samozrejme si to neprizná a daného človeka zabije so slovami, že je to jeho vykúpenie.
Dvojtvárnosť. No tak ako sa niekedy zdá, že je milým človekom dokáže byť takým. Dokáže sa na niekoho pozrieť a venovať mu tak sladký úsmev, ako samotný med. No nikto dokonca ani len on sám nevie či to je pretvárka alebo skutočnosť. Možno to je niečo, čo sa v ňom po celé tie roky skrývalo následkom toho, že stále aj napriek tomu, ako to popieral jeden z jeho rodičov bol práve človek. Možno to bolo len v jeho hlave skryté, navždy uzatvorené. Tá dobrá stránka, ktorá by možno aj niekedy premýšľala nad tým, že niekomu zachráni život alebo sa dokonca podelí o svoju porciu jedla.
Arogantnosť. Dokáže si ho niekto predstaviť ako človeka, ktorý by okolo seba šíril milú, nikým nenarušenú atmosféru a dokonca objímal stromy? Ani len on sám si nevie predstaviť seba samého ako milého človeka a nikdy sa tým ani len netajil. Často krát dokáže človeku na tvári vyčariť úsmev no to ani len nevie, že to myslel ironicky alebo sarkasticky. Nie je to tak, že by chodil po ulici a jedného človeka zosmiešňoval za druhým. No v momente kedy to mal niečo na jazyku v rozhovore s nejakou osobou, nevedel sa kontrolovať. Často krát mal dokonca pocit, že nikto jeho humoru a ironie nerozumie a namiesto toho si myslí, že to bola pochvala. V tom momente má Abaddon pocit, že zlyháva na plnej čiare. A v momente kedy sa snaží byť tým najhorším záporákom sa z neho stáva niekto, milý?
Niekedy dokonca nechápe ani len to, keď niekto v jeho blízkosti žartuje. Má rád ak sa veci dejú presne tak ako by sa diať mali. Nehovoriac možno o jeho najhoršej vlastnosti a to je práve neschopnosť niekomu prejavovať rešpekt. Autorita, niečo, čo mu vždy robilo problém. Vždy bol považovaný ako spojenec hydry, mal nad sebou niekoľko ľudí no väčšina z nich vedela, že Abaddon sa viac uvoľní v momente, ak mu nechajú voľnú ruku. Nenávidí ten pocit byť spútaným niekým, kto by mal rozhodovať o každom jednom kroku. Nedokázal by si ani len predstaviť fakt, že by s niekým čo i len spolupracoval na tej úrovni, že on by bol jeden z tých poslíčkov.
No aj napriek tomu, niekedy sa zamyslí nad tým, že je až prehnane dôveryhodný. Myslí si, že v jeho okolí mu každý musí hovoriť pravdu. No v momente, keď sa dozvie o tom, že mu niekto klamal dôvera pre neho nič neznamená. Dokáže sa pozrieť aj na priateľa a vytrhnúť mu srdce z hrude bez jediného povšimnutia. Nikdy nikoho nenazval priateľom, vždy sa snažil žiť s tou myšlienkou, že priateľstvá nikdy nemôžu fungovať.
V momente, kedy chce človek aby Abaddon urobil presne to, čo sa od neho žiada musí si nájsť tú správnu cestu ako sa k tomu dopracovať. Nikto u neho nepochodil tak, že mu to povedal priamo. Ako nejaký rozkaz, ktorý by musel okamžite počúvnuť a tváriť sa ako nejaký vojak, ktorý nečaká v živote na nič iné. Ak človek chce aby urobil to, čo sa od neho očakáva musí to vyzerať tak, ako keby to napadlo práve samotného Abaddona. Mierne, nie na silu mu ten nápad podať takým spôsobom, že si bude myslieť, že to vymyslel on sám.
História:
„ myslím si, že to je jeden zo spôsobov ako si podmaniť celý svet..“
Jedna myšlienka, ktorá spôsobila to, že Abaddon bol stvoreným mutantom. Po tom ako sa Hydra rozhodla vytvoriť si vlastnú zbraň, ktorá by ich mohla dostať na miesta bez toho aby používali prístroje na vymlátenie dverí alebo na ich otvorenie alebo prekonanie niekoľko tonového trezoru, rozhodli sa nájsť toho správneho mutanta. Vedeli, že povaha Kurta nebola dostatočná na to, aby s nimi pracoval ako rovnocenný partner alebo dokonca pod ich nadvládou, rozhodli sa zakročiť iným spôsobom. Aj napriek tomu, že to bolo spočiatku ťažké, podarilo sa im získať jeho DNA, ktoré potrebovali vytvoriť pre jeho potomka. Po tom ako našli správnu ženu, ktorá nikdy nebude klásť otázky, ktorú budú môcť po celý ten čas sledovať a nechať ju spútanú na jednom mieste, DNA rafinovane vložili do plodu, ktorý v nej v tom čase rástol.
Žena bola počas celého tehotenstva pripútaná a pripojená na prístroje. Každý jeden jej pohyb a taktiež aj pohyby plodu boli niekoľkokrát za hodinu monitorované. Aj napriek tomu, že jeden výkrik sprevádzal druhý a niekoľkokrát sa stalo, že žena sa prebudila a snažila sa újsť, všetko mali pod kontrolou. Predsa len po celý ten čas sa ju snažili upokojovať liekmi, ktoré jej vnárali do žíl jeden za druhým ako keby to vôbec nebola ľudská bytosť ale len schránka pre niečo, čo bolo pre nich zjavne dôležité. V ten moment, kedy sa Orion narodil bola jasná noc, kedy na nebi bolo vidieť len jedno jediné súhvezdie. Práve to súhvezdie, ktoré bolo svojim spôsobom jedinečné bolo menom, ktoré bolo venované dieťaťu. Orion Wagner. Pri tom ako sa orion snažil vydržať na svet, nebola to predsa len jeho vina, že svojimi zubami a taktiež aj s chvostom, ktorý nedokázal ako malé dieťa ovládať spôsobil smrteľné zranenia biologickej matke. Nadšenie v tvári ľudí, ktorí sa na to len pozerali bolo viac ako zjavné.
„ potrebuje sa naučiť spoliehať sám na seba.“
Rok po roku plynul ako voda a Orion oslávil svoje dvanáste narodeniny. Doposiaľ nevedel o svojich schopnostiach okrem tých, ktoré boli už od prvého pohľadu jasnými, sa iné neprejavili. Hydra vedela, že jediné možné riešenie je chlapca nechať na pospas svojho vlastného osudu a čakať na ten moment, kedy sa jeho sschopnosti po prvýkrát prejavia. Posadili ho do na prvý pohľad nepohodlného kresla, pripútali nohy aj ruky a následne sa pozreli na monitor na ktorom boli obrazce vypovedajúce jeho mozgovú frekvenciu. Bolo to jediné riešenie, ktoré im ostávalo. Vedeli, že ak sa schopnosti neprejavia ako človek im nebude k ničomu užitočný. Chceli aby sa o seba vedel postarať sám. Aby sa naučil to, že život nikdy nie je prechádzka rúžovou záhradou. Hydra chcela aby sa orion dotkol vlastného dna a následne našiel v sebe to, čo sa v ňom podľa ich slov malo skrývať.
Jeden výboj za druhým smeroval do jeho mozgu pričom z úst sa mu vydralo niekoľko žalostných výkrikov o pomoc. Bolesť sa nachádzala v každej jednej bunke jeho tela pričom sa snažil myslieť na niečo iné ako na to, že sa ho snažia v tejto chvíli zabiť. Po tom ako bolesť ustupovala, orion zatvoril oči a nechal sa tomu poddať. Medzi tým ho hydra vysadila v tmavom, mokvastom sklade, ktorý sa nachádzal na konci mesta. Bez jedinej spomienky na to, čo sa za posledných 12 rokov udialo. Iba meno bolo to, čo mu ostalo. Orion Wagner.
„ bol som k tomuto predurčený..“
Zadržaný políciou sedel Orion v cele už niekoľkokrát za uplynulý mesiac. Zvláštne keďže to bolo len pár dní od toho momentu, kedy sa ten daný mesiac začal. V momente, kedy sa Orion dostal z jedného prúseru, takmer okamžite sa dostával do toho druhého s tým svojim typickým nevinným výrazom v očiach a taktiež s úsmevom na perách, ktorý bol v niektorých okamihoch pomerne desivým. No v ten deň sa mnoho vecí zmenilo. Mal predsa 18 rokov! A to bolo čo povedať. Snažil sa strážnika obmäkčiť milými slovami, ktoré následne kedy nezabrali vystriedali nadávky a vyhrážky v podobe zavraždenia. Chvost, ktorý mal stále pri sebe, samozrejme bolo to logické, keďže ho mal ako súčasť svojho tela sa naučil používať. No na miesto toho aby mu spútali len ruky tak mu aj chvost priviazali k telu len aby im náhodou neublížil. Milý to boli ľudia, ktorí sa o neho týmto spôsobom takto starali. Len s menším povzdychom a s hurhajom, ktorý bol v podobe úderov päsťami do steny v nádeji, že sa prebije niekde do neznáma to nechcel samozrejme vzdať. No to ani len nevedel, že práve hnev, ktorý bol spôsobný strážnikom, ktorý k nemu podišiel s tým, že sa konečne zbaví toho chvosta, ktorý mu stále robil problémy spôsobí to, že sa Orionove schopnosti po prvýkrát objavili.
Orion sa ocitol o niekoľko metrov za strážnikom. Kedy to bol práve on, kto sa nachádzal pred mrežami a strážnik ostal stáť na druhej strane. Pozeral sa na svoje ruky a na svoj chvost, ktorému sa nič nestalo, pričom sa na jeho tvári objavil malý, miestami až diabolský úsmev. S pozdravom, že sa ešte niekedy uvidia opustil rovnakým spôsobom priestor a ocitol sa vo svojom bývaní, ktoré nebolo podľa predstáv žiadneho človeka. A týmto sa pre neho začalo nové dobrodružstvo.
„ pozri sa na seba. Nikdy nebudeš človekom..“
Novo zariadený apartmán, ktorý bol preplnený peniazmi, ktoré on sám vylúpil z každej jednej banky v okolí svojimi schopnosťami sa teleportovať bol jeho splneným snom. No aj tak mal pocit, že to stále nebolo ono. Jedno ráno sa zobudil, cítil ako ho oblieva studený pot. Pozrel sa do zrkadla a uvedomil si v tom momente niekoľko vecí. Nemohol byť človekom, bol práve tým, o ktorom sa hovorilo v novinách a taktiež aj v správach. Mutant? To bolo to správne slovo? Nikdy sa tak necítil. Nikdy nechcel byť len človekom. No v momente, kedy sa na seba pozrel v zrkadle videl iba to. Bledú pokožku, ktorá je svojim spôsobom dokonalá. Možno to bol len impulz, možno to bolo niečo, čo ho predurčovalo tak ako aj jeho schopnosti. No takmer okamžite siahol po ostrých nožniciach, posadil sa na vaňu a následne si nožnicami na pokožke robil jednu jazvu za druhou. Zvláštne aj napriek tomu, že z počiatku nevedel, čo kreslí, napokon, keď videl svoje dielo hotové po niekoľkých hodinách bolestivého utrpenia, ktoré mu avšak spôsobovalo úsmev na tvári pochopil, že sú to ľudské hriechy. No čo znamenal ten symbol, ktorý zdobil jeho takmer celý chrbát? Pozeral sa na zviera, bolo to zviera, ktoré bolo vyobrazené na jeho chrbte? ..
„ Abaddon ..“
Vedel, že jediná vec, ktorá by mu pomohla sa odpútať od myšlienky, že by mohol byť niekedy tým človekom, ktorý by v živote nič nedokázal. Tým, ktorým bol do svojich osemnástich rokov bolo zahodiť svoje meno. Nechcel aby ho niekto takto oslovoval, nechcel aby sa na neho pozerali ako na niekoho, koho by mohli každú chvíľku stretnúť na ulici. Bolo len jedno jediné východisko a to nájsť pomenovanie, ktoré by ho dokázalo vystihovať. Nemusel dlho premýšľať, predsa len v momente kedy sa pozrel okolo seba a videl tie peniaze a zlaté tehly len tak položené takmer na každom jednom kroku vedel, že to správne pomenovanie pre neho je práve „Abaddon“. On je stelesneným samotného chaosu.
„ nikdy sme ťa neprestali sledovať.“
Tak ako rýchlo tvoril jeden problém za druhým tak rýchlo si ho aj Hydra našla. Po tom ako niekto zaklopal na jeho dvere mal v pláne sa premiestniť no v momente kedy videl z okna, že takmer každé jedno miesto je pokryté nejakými ľudmi neostávalo mu nič iné ako tie dvere otvoriť a následne si vypočuť o čo sa daný človek bude pokúšať. Predsa len v momente ak by sa o niečo pokúsil, nemal by problém zaútočiť. No dôvera pre neho nič neznamenala, v jeho živote sa doposiaľ nenašiel ani len jeden človek, ktorý by o ňom niečo vedel. Nepotreboval nikoho, vedel sa vysporiadať so samotou.
Následne bol prevezený do hlavného „stanu“ celej hydry, kde mu bolo bližšie povedané to, čím si prechádza. Boli mu objasnené niektoré veci aj napriek tomu, že Hydra sa rozhodla, že fakt, že to boli práve oni, kto ho vytvoril zatajila ponúkli mu svoje miesto. Z počiatku to bolo ťažké prinútiť ho myslieť si, že to je to správne miesto no v momente, kedy mu bližšie ukázali mutantov, ktorí svoje schopnosti nechali zapadnúť prachom a taktiež ľudí, ktorí ich lovili ako nejakú vec, pochopil, že toto je možno to správne miesto pre niekoho ako bol on. Nebolo mu ľúto tých mutantov, ba naopak jeho prvá otázka smerovala na to, či by sa s niektorými mohol stretnúť aj on osobne. Hydre sa zjavil úsmev na perách v momente, kedy zistili, že mladý Abaddon nemá ani len ten najmenší problém so zabíjaním ako ľudí taktiež aj mutantov. Bolo zjavné, že život, ktorý mu dopriali kedy bol na ulici a musel hľadať miesta kde by sa mohol najesť bol presne ten, ktorý z neho vychoval muža, ktorý bol pre nich ako stvorený. A to doslova..
,, mal by si byť pripravený na všetko..."
Po celý ten čas, kedy sa Abaddon nachádzal v Hydre a plnil jednu úlohu za druhou ako keby to robil celý svoj život pociťoval, že mu niečo chýba. Pozeral sa na seba do zrkadla, na svoje zuby a na chvost no aj tak mal pocit, že to v niektorých okamihoch nebude stačiť. Jeho pozornosť upútala zbraň, ktorá bola v jeho ruke ako doma. Cítil ako keby ju už niekedy v rukách držal. No to ani len nevedel, že prešiel pár základnými lekciami pred tým ako mu vymazali spomienky. No aj napriek tomu, že na začiatku pociťoval nejaké to zvláštne napätie, po tom ako niekoľkokrát vystrelil nevidel v tom záľubu takú, akú si možno predstavoval. Orion pochopil, že streľba zo zbrane nikdy nebude v jeho obľube.
Schopnosti:
Všetko čo Abaddon dokáže zdedil po svojom otcovi. Darcovi DNA, ktorá bola použitá na jeho vytvorenie.
Teleportovanie sa = Abaddon sa dokáže teleportovať na niekoľko kilometrov. Doposiaľ jeho najväčšia vzdialenosť presiahla 45 km hoci on sám sa snaží nájsť tú hranicu, ktorú by mohol prekonať. No v momente, ak ju používa veľmi často, cíti ako jeho celé telo pomaly ochabuje a niekedy sa dokonca môže stať, že upadne do umelého spánku. No to mu nikdy nebráni v tom aby sa o to pokúšal, predstava, že by niekedy v tomto zmysle našiel nejakú hranicu ho mierne desila no na druhej strane mu to spôsobovalo úsmev na tvári.
No stále to má svoje rezervy. S menšou neistotou sa premieňa práve na miesta, ktoré nikdy nevidel. Môže sa predsa len stať, že sa premiestni do polovice steny a čo potom? Určite by pocítil bolesť aj na miestach o ktorých si nikdy nemyslel, že ich má. Dokáže so sebou teleportovať aj osoby taktiež aj veci. Aj napriek tomu, že spočiatku mu to nevychádzalo s rokmi praxe sa toho už nebojí.
Pri tom ako sa teleportuje. On aj spoločne s niekým, koho sa musí dotknúť aby to fungovalo sa rozplynie ako tmavý hmla. Podobným spôsobom ako to dokázal práve jeho otec.
Chvost = nie je to len ozdoba, ktorá sa nachádza na konci jeho tela. Je to aj tajná zbraň. Predsa len zakončenie, ktoré chvost má je dostatočne ostré na to, aby dokázalo prepichnúť niekoho hrdlo bez jediného mihnutia oka. Aj napriek tomu, že to trvalo nejaký ten čas, naučil sa s ním pracovať. Dokáže v ňom nájsť silu, držať niektoré predmety a dokonca sa aj zachytiť ako nejaký malý netopier.
Zuby = skvostné tesáky, ktoré pripomínajú skôr zuby samotnej pyrane. Aj napriek tomu, že to nie je nič, čo by zdobilo jeho krásny úsmev dokáže to urobiť mnoho škody. Predsa len v momente, kedy sa s nimi zahryzne do niekoho tela a nepustí ako besný pes trhá zo strany na stranu až do momentu, kedy sa v jeho ústach neobjaví kus mäsa, nie je človeku všetko jedno.
Reflexy = Dokáže vnímať veci o niečo rýchlejšie ako zrak obyčajného človeka. Dokáže situáciu rýchlo vyhodnotiť, použiť to správne riešenie a vynájsť sa v každej jednej situácií. S reflexami samozrejme súvisí aj to, že jeho obratnosť a pohyblivosť je na vyššej úrovni ako človeka. Dokáže sa vymrštiť do výšky niekoľkých metrov. Prehnúť sa v chrbte takmer na samotnú podlahu a podliezť aj tie najhoršie podmienky.
Zručnosti:
Abaddon a autá – 3
Je to láska už od prvého momentu, kedy sa dokáže do auta zamilovať hneď na prvý pohľad. No zjavne nie je tak celkom opätovaná. Predsa len v momente, kedy si sadne do auta, ruky dá pevne na volant a stlačí plyn sa človeku vedľa neho dokáže v momente objaviť celý doterajší život pred očami. Značky? No tak... tie si nikdy nevšímal. Nehovoriac o tom, že podľa jeho slov má v každej jednej križovatke prednosť práve on nehľadiac na to na akej ceste sa nachádza.
Varenie – 9
Stačí ho zavolať si k sebe do kuchyne a človek vie, že večera bude samotným skvostom. Dokáže sa vo varení vynájsť. Nepotrebuje žiadne recepty, predsa len používa svoj vycibrený zmysel pre chuť a čuch takže každé jedno jedlo, je ochutené rôznymi tajnými prísadami a samotným nebíčkom v pabuľke. A varí pomerne často!
Boj z blízka – 7
Je niečo, čo ho dokonalo vystihuje. Predsa len v momente, kedy sa niekto pozrie na jeho zúbky pomyslí si, že je stvorený k tomu aby vlastnými zubami rozštvrtil človeka. Nehovoriac o zakončení jeho chvosta, ktorý by sa dal považovať ako samotná zbraň. V boji z blízka sa dokáže uvoľniť. Dokonca niekedy je to jediný spôsob ako upokojiť svoje chúťky po moci.
Streľba – 3
Aj napriek tomu, že k tomu bol vedený nikdy k tomu neprejavoval žiadnu lásku. Dokáže si zobrať zbraň do ruky, namieriť ju no stane sa, že niekedy minie. Nie je žiadnym profesionálom na miesto toho si radšej svojho súpera podá v boji z blízka.
Dedukcia – 4
Každý jeden názor alebo vec, ktorá sa pred ním nachádza podlieha celému procesu spracovania a vyhodnocovania, ktorý aj tak napokon končí rovnako. V momente, keď niekto povie, že sa mýlil alebo nedajbože niekde urobil chybu, dokáže za každú jednu cenu človeka presvedčiť o opaku. A ak to napokon predsa len nevyjde len mykne plecami a opustí priestor s tým, že v jeho hlave má on svoju pravdu. Takže mnoho krát sa stáva, že práve jednoduché veci si urobí tým najkomplikovanejším spôsobom.
Pitie alkoholu – 6
Nikdy, nikdy nechcite byť s niekým ako je práve Abaddon. V momente, kedy v sebe pocíti alkohol, stáva sa z neho iný človek. Dokonca ako keby sa objavila jeho zvláštna, nikým nepoznaná stránka, ktorá svojim spôsobom môže byť desivou. V tom momente to je ten tvor, ktorý sa smeje takmer každú jednu chvíľku a obdaruje jedného človeka za druhým pochvalami a komplimentmi.